Výbor pre rodovú rovnosť dal v súčasnosti do pripomienkovania návrh Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 – 2019 (NAP). Používa v ňom jednoznačne rodovú terminológiu a pojem rodovo-podmieneného násilia, ktorým otvára možnosť na trestné stíhanie ľudí, ktorí sa dopúšťajú násilia, ak zatrieďujú ženy do ženskej kategórie a mužov do mužskej kategórie podľa tradičného konceptu muža a ženy. Návrh počíta s ratifikáciou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a boji proti nemu (Dohovor) Národnou radou SR, ktorý podpísala vláda (v r. 2011) a ktorý má právnu silu vyššiu ako slovenské zákony. Návrh NAP má aj ďalšie úskalia: diskriminuje mužov po rozvode, počíta s prenesením viny zo žalobcu na obvineného, navrhuje vznik nového centra na kontrolu plnenia rodového scenára v spoločnosti. Návrh počíta s finančnými zdrojmi jednotlivých rezortov a so zahraničnými financiami, ktoré by mohli byť namiesto rodovej stratégie efektívnejšie investované do posilnenia rodiny, manželstva a výchovy k morálke a usporiadaným vzťahov. NAP je prípravou na ratifikáciu spomínaného Dohovoru, ktorú považujeme za dôležité zablokovať, lebo obmedzuje zvrchovanosť SR. NAP má aj viaceré ďalšie nedostatky, preto sme sa rozhodli pripraviť a následne predložiť hromadnú pripomienku. Prosíme občanov SR, ktorým nie je ľahostajné šírenie rodovej ideológie v našej krajine, o jej podporu.
Fórum života, Katolícke hnutie žien Slovenska , Fórum kresťanských inštitúcií
14. 10. 2013
Osoby poverené pre zastupovanie verejnosti v prípade rozporového konania ohľadom uvedenej hromadnej pripomienky:
Anna Verešová (za Fórum života)
Máriu Raučinovú (za Katolícke hnutie žien Slovenska)
Renáta Ocílková (za Fórum kresťanských inštitúcií)
Hromadnú pripomienku je potrebné podpísať do 18. 10. 2013!
Hromadná pripomienka Fóra života, Katolíckeho hnutia žien Slovenska a Fóra kresťanských inštitúcií k návrhu Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 – 2019
- Návrh Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 – 2019 zamieňa pojem „násilie na ženách, pretože sú ženy“, za „rodovo podmienené násilie“, za ktorého príčinu považuje zaužívané kultúrne zvyky a stereotypy v spoločnosti. Stereotypy presne nedefinuje, z čoho vznikajú obavy o zneužitie tohto pojmu proti tým, ktorí na základe vedecky zdôvodnenej genetickej odlišnosti muža a ženy odlišujú aj ich zameranie v živote a spoločnosti. V texte chýba aj základná definícia „ženy“ (podľa čoho ju definujeme).
- NAP sa odvoláva na Dohovor RE o predchádzaní násiliu a domácemu násiliu na ženách a boji proti nemu, ktorého preklad je nepresný a tým aj nekonzistentný. Dohovor ešte nie je ratifikovaný Národnou radou SR.
- NAP sa nedostatočne venuje prevencii násilia páchaného na ženách, ako je napr. monitoring výskytu násilia v rodinách v predošlých generáciách, príprava na manželstvo, práca s deťmi, ktoré sa narodia v takýchto rodinách a ktoré sú potenciálnymi násilníkmi, atď. Navrhujeme zapracovať prevenčný program.
- Podľa NAP-u preberajú neštátne a mimovládne organizácie agendu orgánom zodpovedným za boj proti násiliu a kriminalite, pričom nie je dostatočne zabezpečená odborná ani etická kontrola aktivít týchto mimovládnych organizácií. Môže dôjsť k nevhodným zásahom do súdnych procesov, ovplyvňovaniu svedkov a k falošným obvineniam.
- NAP od roku 2014 počíta s novým Koordinačno-metodickým centrom pre násilie na ženách a domáce násilie s expertkami z mimovládnych organizácií. Vznik takéhoto centra považujeme za neodôvodnený. Máme obavy aj o kontrolu NAP-u, ktorá má byť ponechaná na Výbor pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí, ktorý je už v súčasnosti názorovo nevyvážený, prekračuje svoje kompetencie a je prepojený na agendu Výboru pre LGBTI.
- NAP počíta s prenesením dôkazného bremena zo žalobcu na obvineného, pričom Ústava SR v článku 1 deklaruje, že Slovenská republika je právny štát. Prenášanie dôkazného bremena zo žalobcu na obvineného je veľkým krokom späť, potieraním práva na spravodlivý súdny proces.
- V NAP-e chýba spôsob kontroly efektívnosti nakladania finančných prostriedkov na stanovené ciele. Doterajšie výsledky nepoukazujú na výrazné zníženie násilia na ženách vďaka „rodovej výchove“. Finančné prostriedky by sa mali použiť priamo na budovanie konkrétnych bezpečných domov na pomoc ženám alebo na výchovu k rodine.
Podrobnejšie zdôvodnenie pripomienok
Ad 1)
Nevhodné použitie pojmu „rodovo podmienené násilie“ v texte návrhu NAP robí text NAP nekonzistentným. Nevhodné použitie pravdepodobne vzniklo pre viacvýznamovosť slova gender v angličtine. Gender má v angličtine niekoľko významov. Označuje súbor fyzických a duševných znakov označujúcich a rozlišujúcich medzi mužskosťou a ženskosťou. V závislosti od kontextu sa pojem gender používa v 3 významoch: 1) biologické pohlavie (keď je synonymom angl. slova sex); 2) pohlavná identita (použitie gender ako spojenie gender identity - vnútorný pocit príslušnosti k mužskému alebo ženskému pohlaviu, s ktorým sa jedinec psychicky stotožňuje); 3) rod - sociálny konštrukt (popisovaný rodovými /sociálnymi rolami). Tento 3. význam je použitý aj v navrhovanom NAP v časti „Definície a pojmy", citujeme: „Pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov.“ Použitie pojmu rod podľa uvedenej definície a zároveň zadefinovanie rodovo podmieneného násilia ako „násilia, ktoré je nasmerované proti žene, pretože je žena“ je nesprávne. Dovoľujeme si upozorniť, že „násilie nasmerované proti žene, pretože je žena“ je násilie na základe pohlavia (biologického), nie rodu. Text sa zrejme inšpiruje anglicky používaným „gender-based violence“, čo malo byť preložené ako „násilie na základe pohlavia“, najmä ak sa ďalej hovorí o tom, že je to z dôvodu „pretože je ženou“. Rodovo podmienené násilie na ženách sa pri uvedených definíciách v NAP dá interpretovať ako „násilie na ženách z dôvodu ich ženského výzoru či správania”. Tento dôvod však nezahŕňa „násilie na základe pohlavia“, len preto, že žena je ženou. Uvádzať aj násilie na základe pohlavia je dôležité preto, lebo v zákone nie je vymenovaný „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“, t.j. rod. Ide o nejaký spoločenský konsenzus? Ako by sa u konkrétneho páchateľa násilia zisťoval „súbor atribútov ...“, ktorý on subjektívne považuje za „primerané ženám“? A do akej miery sa tento súbor atribútov zhoduje so súborom atribútov, ktoré spoločnosť považuje za primerané pre ženy ? Druhá interpretácia „násilie na osobe, ktorá má ženský výzor a/alebo správanie by sa paradoxne vzťahovala aj na muža oblečeného v sukni. Uvedené vysvetlenie nekonzistentnosti pojmov v súčasnom návrhu NAP považujeme za exaktné. Kvôli vyjadreniam Výboru pre rodovú rovnosť v minulosti, že ide o „nepochopenie problematiky/pojmov“ zdôrazňujeme nutnosť exaktného vysvetlenia z ich strany.
Ad2)
Definície uvedené v NAP sú doslovným prekladom pojmov gender a gender-based violence against women z Istanbulského dohovoru: „Gender” shall mean the socially constructed roles, behaviours, activities and attributes that a given society considers appropriate for women and men; „Gender-based violence against women” shall mean violence that is directed against a woman because she is a woman or that affects women disproportionately; Definícia pojmu gender sa vzťahuje v uvedenom dokumente na jeho ďalší výskyt v samostatnej forme slova. V prípade slovného spojenia „gender-based violence against women“ je vhodný preklad „násilie na ženách na základe pohlavia“ v zmysle kontextuálneho prekladu. Inak by bol aj Istanbulský dohovor pojmovo nekonzistentný. Môže ísť o nevhodný preklad pojmu gender do slovenčiny, prípadne o jeho nekonzistentnosť aj v zahraničných textoch, čo nie je dôvodom na prenos chyby do našej legislatívy. Z dôvodu, že terajšia definícia „rodovo podmieneného násilia“ zavádza spôsobom, že žena je určená svojím rodom, a nie svojím biologickým pohlavím, a tiež z dôvodu, že celý NAP je o ženách, je potrebné v úvode jasne zadefinovať pojem žena (na základe biologického pohlavia).
Ad 3)
Celý NAP vychádza z konfliktu medzi obrazom muža a ženy a z úsilia o vyrovnanie medzi mužskou a ženskou rolou, namiesto ich potrebného doplnenia a zladenia ich funkcií. Nevenuje sa iným príčinám násilia vyplývajúcim z rozbitých rodinných vzťahov či z kultúry „voľnej sexuality“, konzumizmu, antikoncepčnej a potratovej mentality, z propagácie násilia na obrazovkách a v počítačových hrách. Uvoľnenie noriem pre zabíjanie dieťaťa v tele matky má za následok znecitlivenie spoločnosti aj voči iným druhom násilia. Psychológia postabortívneho syndrómu opisuje jeho vplyv nielen na ženy, ale aj na zainteresovaných mužov, ktorých neskôr vedie k závislostiam rôzneho druhu, promiskuite, sklonom k hrubosti a násiliu. Návrh NAP sa okrem toho odvoláva na kampane o násilí z roku 2008. Odvtedy sa však už realizoval NAP 2009-2012, pričom text neaktualizuje výsledky zo správ o tejto stratégii.
Ad 4)
Súčasný systém krízovej pomoci potenciálnym obetiam domáceho násilia zlyháva na mnohých frontoch. Bežne sa zneužíva na krivé obvinenia či na produkovanie dôkazov o neexistujúcom domácom násilí. Systém nie je schopný spolupracovať ani s orgánmi činnými v trestnom konaní (násilie medzi blízkymi osobami je trestným činom!). Niekedy systém mimovládnych organizácií na pomoc týraným ženám marí policajné vyšetrovanie a preto na jednej strane nie je možné ochrániť obete (lebo napr. po ovplyvňovaní detí sugestívnymi rozhovormi psychologičkami z útulkov už súd spravidla nemôže prijať nasledujúce výpovede detí ako objektívny dôkaz) a na druhej strane vzniká množstvo justičných omylov a nespravodlivo odsúdených. Súčasný systém pomoci obetiam násilia narába so všetkými potenciálnymi obeťami ako so skutočnými. Falošným obetiam, najmä deťom, tak spôsobuje utrpenie, ktoré je porovnateľné s utrpením skutočných obetí (napr. ak dieťa presvedčia, že bolo zneužívané, prežíva sekundárnu viktimizáciu ako naozajstná obeť. Alebo ak deti po rokoch zistia, že ich výpovede zneužili na uväznenie otca na 10 rokov, stáva sa že si vezmú vlastný život) Falošné obete predstavujú veľkú časť klientov systému, odhady kolíšu cca od 30 to 70%.
Ad 5)
Existuje už expertná skupina na prevenciu a elimináciu násilia na ženách a v rodinách pri Rade vlády pre prevenciu kriminality. Problematike porušovania práv žien sa venuje aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Nepovažujeme za vhodné vytvárať ďalšie koordinačné centrá, v ktorých by boli podmienky pre členstvo nastavené tak, aby ho mohli splniť len presne určené MVO (podľa stupňa akceptácie rodovej teórie) .
Ad 6)
Prenesenie dôkazného bremena zo žalobcu na obvineného je nebezpečný precedens, na ktorom. NAP stavia. Ak obvinený musí preukazovať svoju nevinu (nie žalobca vinu), v mnohých prípadoch je nemožné obhájiť sa. Nedá sa napr. dokázať, že kolega kolegyňu “nikdy neznásilnil”, lebo na to by si musel robiť a skladovať niekoľko rokov 24-hodinových nahrávok. Ešte ťažšie je to pre rodičov obvinených z týrania detí – čo sa často zneužíva ako bič na rodičov a na odobratie detí.
Ad 7)
V návrhu NAP-u chýba analýza a kontrola efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov. V súčasnosti je využitie financií netransparentné a nekontrolovateľné. Zároveň je známe, že systém pomoci ženským obetiam násilia je zneužívaný na získanie neoprávnených výhod pre ženy. Napriek tomu, že systém má pomáhať obetiam, nijako nie sú ošetrené prípady, keď sa preukáže, že konkrétne ženy neboli obeťami násilia. Aj takýmto ženám systém ďalej poskytuje bezplatnú pomoc a tým výrazne znevýhodňuje mužov v občiansko-právnych i trestno-právnych sporoch.