Národný program sexuálneho a reprodukčného zdravia – pripomienkové konanie

Zásadné pripomienky k Národnému programu ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia v SR (ďalej aj „Program“)

(všetky pripomienky sú zásadné)

1. Nepravdivá téza o vzájomnom súvise ľudských práv a sexuálneho a reprodukčného zdravia vo význame, ktorý je zakotvený Programom. Zo slovného spojenia, že sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu korešpondujú ľudské práva a slobody sa nedá dozvedieť žiadna pridaná hodnota. Mnohé ľudské práva a slobody a ich využívanie vôbec nemusia viesť k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu. Dokonca nebudú viesť k žiadnemu zdraviu ale k opaku zdravia. Ponímame ich však ako súčasť slobody jednotlivca a súčasť práva na súkromie. Preto spomínať sexuálne a reprodukčné zdravie (v nešpecifikovanom tvare) ako „korešpodenta“ ľudských práv a slobôd“ je nezdravo odvážnou tézou a vyznačuje sa zvláštnym druhom metaprávneho „kreacionizmu“, ktorý však odporuje reálnemu právnemu obsahu jednotlivých ľudských práv a slobôd tak ako ho poznajú a definujú prijaté medzinárodne dokumenty právne záväzného charakteru pre Slovenskú republiku.
2. Tvrdenie o nerovnovážnom postavení žien a dievčat v sexuálnych a reprodukčných právach je veľmi závažné a zavádzajúce tvrdenie, ktoré stavia Slovenskú republiku do pozície porušovateľa práv a slobôd občanov. Takého vyjadrenie je v neprospech Slovenskej republiky a Slovenska. Môže byť použité v náš neprospech v súdnych sporoch vedených pred EĽSP a ESD.
3. Priznanie vlády o neslobode v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv je ďalším argumentov v neprospech Slovenskej republiky. Bolo by vhodné uviesť prípady, v ktorých došlo k odopretiu práv a slobôd občanov v tejto oblasti a prijať konkrétne kroky, ktoré by viedli k odstráneniu takýchto porušení práv a slobôd. Takto široko koncipovaným programom sa priznávame k porušovaniu práv, ktorých porušenie ani nenastalo a prípadne priznávame práva, ktoré nie a ani neboli právami občanov.
4. V Programe sa narába s nedefinovaným pojmom rodové roly.
5. V materiáli sa narába s nedefinovaným pojmom dievča. Bolo by vhodné špecifikovať tento pojem, aby sme poznali ciele, do ktorých chce štát štátnou mocou vstúpiť do výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré majú voči svojim deťom, t.j. aj dievčatám. Rovnaké pripomienky platia aj vo vzťahu k adolescentovi. Práve tu však je veľmi dôležité vnímať nezastupiteľnú úlohu rodičov formovať správanie svojich detí a pridanú hodnotu uvažovania dospelého pri riešení ťažkých situácií, ktoré môže zabezpečiť ochranu pred neuváženým rozhodnutím dievčaťa či adolescenta s ďalekosiahlymi dôsledkami. Exemplárnym príkladom na Slovensku ostáva prípad údajných nezákonných sterilizácií, pri ktorých bolo okrem iných údajne sterilizované 16 ročné rómske dievča bez toho, aby o tom vôbec ich rodičia mali vedomosť a pomohli dieťaťu zvážiť si závažnosť tohto kroku. Úloha „Podporovať sexuálne a reprodukčné práva mladistvých a dospievajúcich hlavne v oblasti práva na dôvernosť a anonymitu pri poskytovaní služieb“, ktorú si ukladá štát zaváňa štátnou výchovou a nerešpektuje práve skutočnosti, ktorým ako tvrdí sa snaží rešpektovať zraniteľnosť mladistvých. Z akých dôvodov nemajú byť rodičia informovaní o svojom dieťati. Ak majú právo vedieť jeho výsledky v škole, právo vidieť jeho dochádzku, právo určiť do koľkej hodiny sa má vrátiť domov? Z akých dôvodov nemajú právo vedieť o oveľa závažnejších skutočnostiach svojho dieťaťa? Štát má vyššiu citlivosť a viac mu záleží na deťoch ako záleží rodičom na ich deťoch? Má neznámy zdravotnícky pracovník väčšiu zodpovednosť za dieťa ako rodič? Aby na tieto otázky dokázal odpovedať Program skutočne vecne a podložiť ho vedeckými faktami, bolo by vhodné vykonať skutočne veľa komplexných výskumov v tejto oblasti a prezentovať výsledky svojich výskumov na viacerých vedeckých konferenciách. Názor vrátane úloh, ktoré si tak jednoducho a ľahko prezentuje v materiáli by mal byť podrobený skutočne vedeckej kritike.
6. Rovnako by sa Program mal vyrovnať a podložiť dôkazy k tzv. veľmi populárnemu pojmu domácej potratovej turistiky. Tu je zrejmé, že materiál sa vôbec nesnaží o žiadnu mieru objektivity a jeho cieľom je napádanie ústavných práv občanov Slovenskej republiky. Obmedzovanie práva na slobodu svedomia je neprijateľné. To, že existujú zariadenia, ktoré interrupcie nevykonávajú je v priamom rozpore s prezentovaným širokým konsenzom spoločnosti v tejto otázke a to napriek totalitnej výchove gynekológov počas uplynulých desaťročí, kde sa nepripúšťalo, aby mohol pôsobiť v tejto oblasti lekár, ktorý interrupcie nevykonával. Pritom je zrejmé, že práve najchudobnejšie oblasti Slovenska, na ktoré sa materiál odvoláva pri potratovej turistike sú oblasťami s najnižším výskytom požiadaviek na interrupcie. Bolo by vhodné, aby materiál odôvodnil, či je tak ďaleko prejsť z jedného konca mesta na druhý, alebo je ďaleko z jedného mesta na Orave do druhého mesta na Orave, ak sa tomuto problému, ktorý evidentne nie je problémom venuje taká zvláštna pozornosť v materiáli. Treťou otázkou na ktorú, by si mal materiál odpovedať je otázka, či Slovenská republika zabezpečí „najvyšší možný štandard zdravia“ aj v iných oblastiach ako sú interrupcie. Pretože sú tu aj iné oblasti pri ktorých skutočne ide o život a občan musí prekonávať vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu náročnejšiu „turistiku“ za zdravotnými službami. Majú existovať v tejto oblasti špeciálne nadpráva oproti iným oblastiam zdravia? Štvrtou otázkou, na ktorú by mal dať program odpoveď je otázka, či má štát morálne právo prikazovať iným zriaďovateľom ako je on sám, či zdravotným poisťovniam, aké úkony zdravotného charakteru majú byť schopní či chcieť poskytovať. Je zrejmé, že štát reformou zdravotníctva tzv. prehodil okresné nemocnice cez palubu, t.j. do kompetencie miest a obcí, či vytvoril z nich neziskové organizácie, o ktoré sa finančne prestal starať a ručiť za ne. Svoju základnú sieť si ponechal v krajských mestách, pokiaľ má záujem poskytovať komplexné služby má právo tak urobiť a zabezpečiť tieto služby v zariadeniach, v ktorých je zriaďovateľom. Do krajského mesta nie je na Slovensku nikde ďaleko. Zasahovať do práva na slobodu svedomia však nie je v zmysle Ústavy oprávnený a nemá právo prijímať žiadne opatrenia, ktoré by toto právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovali okrem limitov stanovených v Ústave SR. Definovanie úloh v nasledovnom znení „Zabezpečiť, aby všetky zdravotnícke pracoviská, poskytujúce gynekologicko-pôrodnícku starostlivosť, s výnimkou cirkevných, zabezpečili poskytovanie služieb reprodukčného zdravia, vrátane prenatálnej genetickej diagnostiky a umelého prerušenia tehotnosti. Legislatívne upraviť právo na uplatnenie výhrady svedomia jednotlivca tak, aby bolo rešpektované právo žien na prístup k UPT a iným službám reprodukčného a sexuálneho zdravia“, je možné považovať za rozporné s Ústavou a dohodnutým spoločenským konsenzom, ktorý doteraz nespôsobil žiadne neriešiteľné problémy.
7. Presah do iných oblastí. - Napriek našej pripomienke materiál neupravuje, aký je vzťah medzi navrhovaným programom a inými už schválenými vládnymi dokumentami. Z textu § 6.1, časť Vládne organizácie, by sa dalo vyvodiť, že im má byť nadradený. S tým však nemožno súhlasiť. Naopak, predložený materiál treba uviesť do súladu so štátnou rodinnou politikou, s koncepciou výchovy k manželstvu a rodičovstvu a pod. Zásadná pripomienka.
8. Nekonkrétne formulácie v spoločensky citlivých témach. - Napriek našej pripomienke sú v novej verzii tie isté nekonkrétne formulácie ako v starej. Pôsobí to ako zastieranie skutočných zámerov a vyvoláva obavy zo zneužitia. To je neprípustné. Nie je prípustné v spoločensky citlivých témach prenechávať interpretáciu základných pojmov na vykonávateľa. V materiáli musí byť dostatočne presne zadefinované, čo je reprodukčné zdravie (definícia OSN zjavne nestačí), čo je plánované rodičovstvo, sexuálne zdravie mladistvých, sexuálna výchova atď. (plánovanie zavedenia sexuálnej výchovy na školách nepochybne presahuje kompetencie MZ SR, táto oblasť je plne v kompetencii MŠ SR, zároveň je potrebné uviesť, že výchova k materstvu a rodičovstvu je téma, ktorá je vyučovaná vo viacerých blokoch občianskej náuky a iných predmetov, oblasť je pokrytá. Na odbornej úrovni dokonca existuje zhoda o tom, že tento spôsob je efektívny a poskytujúci podstatnú potrebnú sumu informácií, zavádzanie novej nedefinovanej koncepcie je náročné a zbytočné, konkrétne potrebné doplnenia môže riešiť MŠ SR, v rámci existujúcej bázy). Zásadná pripomienka.
9. Neprípustné eugenické zámery Programu. Materiál v niektorých svojich formuláciách navodzuje dojem dieťaťa ako výsledku dobre odvedenej práce lekárov – eugenikov. Cieľom je zdravý novorodenec. Skryto sa tak uvažuje o potratoch nenarodeného dieťaťa bez ohľadu na vôľu rodičov. Cieľom predimplantačnej diagnostiky pomerne zreteľne vystupuje záujem selektívnej eugeniky, ktorého vedľajším dôsledkom budú usmrtené tzv. nevhodné embryá. Takýto istý cieľ je možné hoci nepriamo ale zreteľne cítiť z formulácií pri detskej mortalite: „Minimalizovanie rizika vrodených vývojových chýb a genetických chorôb u plodu, novorodencov a detí.“ „Najdôležitejším nástrojom reprodukčnej medicíny sa musí stať kontrolovateľná kvalita služieb šetriaca prostriedky - jediným kritériom úspešnosti musí byť zdravý novorodenec. ...Dosiahnuť zníženie výskytu geneticky podmienených chorôb rozvojom predimplantačnej genetiky, ktorá prináša podstatné zlepšenie zdravotnej starostlivosti a má veľký spoločenský význam /hemofília, Down, Cystická fibróza, translokácie/“ „Prepracovanie hodnotenia kvality poskytovanej starostlivosti v oblasti reprodukčnej medicíny so snahou zmeniť stav, kedy sa naháňa úspešnosť za každú cenu bez prihliadnutia na kvalitu populácie.“ “Cesta ďalšieho znižovania perinatálnej úmrtnosti vedie predchádzaním predčasného pôrodu a kvalitným ultrazvukovým a biochemickým skríningom, ktoré včas pomôžu odhaliť vrodené vývojové chyby nezlučiteľné so životom.“ Možno si položiť otázku, o akej ceste na zníženie perinatálnej úmrtnosti v prípade porúch nezlučiteľných so životom hovorí Program? (Potrat z eugenických dôvodov) Je jedinec s genetickou poruchou menej kvalitný? Má menšiu hodnotu?
10. Program nekriticky a nevedecky uprednostňuje metódu asistovanej reprodukcie, ktorá sa má stať prvou metódou liečby neplodnosti, hoci neplodnosť žiadnym spôsobom nelieči, ale ju obchádza. Téma, ktorá nie je uzatvorená ani vo vedeckých kruhoch má také „jednoduché“ riešenie v materiáli: „Malý počet zákrokov asistovanej reprodukcie v SR je dôsledkom pretrvávajúceho extenzívneho chápania liečby neplodnosti, pretože naša spoločnosť chápe zákroky asistovanú reprodukciu ako luxus a nie ako šetrenie prostriedkov. Konzervatívna, nepresne indikovaná, skusmá liečba neplodnosti je neefektívna, zbytočne odčerpávajúca prostriedky zo spoločných fondov. Významne zaostávame nielen za krajinami EÚ, ale aj za Českom, Maďarskom i Bulharskom. Asistovaná reprodukcia revolučne zmenila stratégiu liečby neplodnosti a vo viacerých indikáciách sa oplodnenie v skúmavke stalo liečbou prvej voľby. Asistovaná reprodukcia je jedinečná u závažnejších foriem mužskej sterility, ktorej výskyt v našom štáte podstatne stúpa.“ Materiál obsahuje zjednodušujúce tvrdenie podľa, ktorého „jediným zmysluplným riešením mužskej neplodnosti je in vitro fertilizácia“. Príčin mužskej neplodnosti alebo zníženej plodnosti je viacero, je nevedecké uvádzať v materiáli tak zjednodušujúce tvrdenia. Dôsledkom týchto definícií a zámerov má byť finančné uprednostňovanie in vitro fertilizácie pred inými „reálnymi“ metódami liečby neplodnosti. Takéto ustanovenia sa nedajú vnímať inak ako presadenie lobbingu skupín podnikajúcich v oblasti in vitro fertilizácie.
11. Zavádzanie osobitného predmetu sexuálnej výchovy – táto téma je plne v kompetencii MŠ SR. Koncepcia sexuálnej výchovy, tak ako sa ju snaží definovať Program okrem zásahu do kompetencií MŠ SR nezohľadňuje práva zákonné rodičov na výchovu svojich detí v súlade so svojim presvedčením, zasahuje aj do práva detí na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Pokiaľ sa majú namiesto základov budovania postojov v oblasti sexuality učiť deti na základných školách techniky antikoncepcie a potratov a o dezorientácii v rámci budovaných postojoch (pretože práve tieto záležitosti sa v Programe predstavujú pod neurčitým pojmom „plánovanie rodičovstva“) pôjde o bezprecedentný zásah do vývoja maloletých detí. Program totiž pri sexuálnej výchove hovorí exaktne „možnosti a nástroje plánovaného rodičovstva, rôznorodosť kultúrnych a spoločenských noriem v oblasti sexuality, sexuálne a reprodukčné práva), ako aj emočných a sociálnych kompetencií potrebných pre autonómne uskutočňovanie individuálnych rozhodnutí v sexuálnej oblasti – pre všetkých žiakov základných škôl.“ Prijatím takto formulovanej koncepcie sa štát aktivisticky prikláňa k jednej z ideológií (pro choice) a zároveň ju neprimerane preferuje a podporuje. Štát ako taký tým prekračuje svoje kompetencie a takýmito zásahmi sa porušuje ústavný princíp neutrality štátu a jeho nenaviazanosť na žiadnu ideológiu či náboženstvo. Z obsahu materiálu je evidentná snaha znížiť až eliminovať vplyv rodičov pri sprostredkúvaní informácií o sexualite pre mladistvých, čo je v príkrom rozpore s čl. 5 ai Dohovoru o právach dieťaťa. Materiál predpokladá presadzovanie určitého modelu sexuálnej výchovy na školách, a to dokonca „bez ohľadu na to, aký typ školy dieťa navštevuje“. Takýto návrh je diskriminačný, pretože nezohľadňuje zameranie výchovy na súkromných a cirkevných školách. Do sexuálnej výchovy mladistvých je potrebné zainteresovať i rodičov a ponechať na ich rozhodnutí (ako zákonných zástupcov dieťaťa) či a akým spôsobom sa má sexuálna výchova dieťaťu sprostredkovať. Zásadná pripomienka.
12. Materiál neprešiel celospoločenskou diskusiou. - Napriek nášmu upozorneniu o materiáli nerokovala ani Medzirezortná pracovná skupina pre implementáciu Akčného programu a Kľúčových opatrení v oblasti populácie a rozvoja, zriadená pri MPSVR SR (MPS) práve na tento účel. Vyvoláva to dojem, že spracovateľ sa celospoločenskej diskusii vyhýba. K tomu prispieva aj neprimerane krátka lehota na pripomienkové konanie. To všetko vyvoláva obavy zo zámernej manipulácie. - Pred predložením vláde treba materiál prerokovať v MPS a požiadať o vyjadrenie aj relevantné mimovládne organizácie (nielen tie, od ktorých sa očakáva súhlas) a cirkvi.
13. Materiál nerešpektuje kultúrne tradície Slovenska. - Program vôbec neberie do úvahy úvodné slová káhirského dokumentu, že jednotlivé krajiny majú suverénne právo implementovať odporúčania Akčného programu s ohľadom na náboženské a etické hodnoty a kultúrne zázemie svojich obyvateľov. Zmienka o náboženských hodnotách je vypustená. Spracovávatelia zrejme zámerne ignorujú kultúrne tradície Slovenska. To je neprijateľné. Pokiaľ k tvorbe takéhoto programu nebudú prizvaní aj zástupcovia cirkví a mimovládnych organizácií, nie je to národný program, ale sociálne inžinierstvo presadzované úzkou záujmovou skupinou. Zásadná pripomienka.
14. Ignorovanie faktov a vedeckých poznatkov. - Materiál sa síce na viacerých miestach dovoláva vedy, pritom sa však o vedecké zistenia nezaujíma. Nepátra po príčinách súčasného demografického vývoja a sexuálneho správania sa ľudí, uspokojuje sa s povrchnými vysvetleniami. Z nepochopiteľných dôvodov je v materiáli kľúčová, no mylná téza, že antikoncepcia znižuje potratovosť ale nie pôrodnosť. Ako potom chcú spracovávatelia. vysvetliť, že napr. vývoj pôrodnosti a potratovosti v 90. rokoch má takmer paralelný priebeh? Takéto manipulovanie s realitou je neprijateľné. Filozofiu Programu treba dôkladne prepracovať a postaviť na iných tézach. Dôkazov o tom je vo vedeckej literatúre dostatok v Dánsku je na 1000 žien viac žien užívajúcich antikoncepciu ako na Slovensku, ale aj viac umelých potratov. Zásadná pripomienka.
15. Materiál neprináša takmer žiadne nové pozitívne riešenia. - Napriek nášmu upozorneniu materiál naďalej stelesňuje naivnú vieru, že antikoncepcia všetko vyrieši. Vôbec nie je jasné, prečo by malo byť štátnym záujmom zvýšenie užívania antikoncepcie. Dojem, že ide skôr o marketing antikoncepcie ako o reprodukčné zdravie Program nerozptýlil. Zásadná pripomienka.
16. Neriešenie vážnych problémov z oblasti reprodukčného zdravia. - Napriek nášmu upozorneniu nepovšimnutých problémov z oblasti reprodukčného zdravia zostáva príliš veľa. Aj tu by osožila celospoločenská diskusia. Ak sa však reprodukčné zdravie redukuje len na antikoncepciu (ne-reprodukciu), materiál nemá šancu splniť svoj účel. Zásadná pripomienka.
17. Rozšírenie užívania antikoncepcie u mladistvých pod 15 rokov má znížiť chorobnosť? Zámerne sa ignoruje fakt, že skorý štart sexuálneho vývoja so sebou prináša nielen riziko chorôb ale aj riziko negatívneho psychického vývoja u mladistvých, riziko promiskuity, ťažšieho nadväzovania vzťahov a pod. Tvrdenie o bezpečnej antikoncepcii je preto značne nepravdivým tvrdením samým o sebe. Program by sa mal zaoberať posilnením zodpovednosti detí za svoje telo, za druhých, výchove k úcte voči telu iného, budovaní vzájomne hlbokých vzťahov založených nielen na technike tzv. bezpečného sexu. Výchova ako taká, nesmie rezignovať na svoju podstatnú úlohu vychovávať ľudské bytosti. Uvedená téza o bezpečnej antikoncepcie pri deťoch mladších ako 15 rokov sa dá prirovnať k tvrdeniu, že ak si navlečiem azbestové rukavice a vojdem do horiaceho domu, že si neublížim. Takéto tvrdenie samo o sebe je nebezpečné. To, že si neopálim ruky, nie je podstatné, podstatné je ,že sa buď zadusím plynmi alebo uhorím. Vo vedeckej literatúre je dostatok faktov, ktoré preukazujú škodlivosť znižovania sexuálneho debutu. Bolo by vhodné, keby sa Program začal vyrovnávať s týmito závažnými skutočnosťami a nezaoberať sa podporou antikoncepcie. Pre porovnanie Veľká Británia patrí medzi tzv. „priekopníkov“ v oblasti sexuálnej výchovy a dostupnosti antikoncepcie pre mladistvých avšak čísla ukazujú mimoriadny neúspech tejto osvety v znižovaní potratov či znižovaní sexuálneho debutu mladých, či budovaní pevných rodinných vzťahov. Programu chýba vedecké zváženie týchto prvkov a návrh pozitívnych riešení.
18. Tvrdenie uvádzané v Programe v časti 8.9, že Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách považuje za násilie páchané alebo tolerované štátom aj (obmedzovanie tzv. „slobody voľby“, čo je eufemizmus propotratovej lobby) je nepravdivé. Uvedený dokument tento termín vôbec neobsahuje.
19. Materiál sám predstavuje zvláštne schizofrenické hodnotiace súdy. Na jednej strane za pozitívny prvok považuje znižovanie umelých potratov na druhej strane ako jeden z dôležitých cieľov predkladá zabezpečenie financovania umelých potratov a tzv. bezpečnej interrupcie.
20. V materiáli sa viackrát spomína pojem sexuálne práva. Takýto pojem však medzinárodné dokumenty ani slovenský právny poriadok nepoznajú. Termín sexuálne práva treba z materiálu vylúčiť. Zásadná pripomienka.
21. V materiáli (§ 2) sa správne upozorňuje, že pojem reprodukčné zdravie nie je synonymum pre znižovanie populačného rastu. Avšak sexuálne a reprodukčné zdravie, ako je predstavené v materiáli, znižovanie populačného rastu podporuje. Z toho vyplýva, že v materiáli je pojem reprodukčného zdravia postavený zle. Materiál treba prepracovať tak, aby aplikácia programu reprodukčného zdravia viedla k ozdraveniu populačného vývoja. Materiál by mal obsahovať argumenty ukazujúce, že jeho aplikácia naozaj k ozdraveniu populačného vývoja povedie. Zásadná pripomienka.
22. Napriek tomu, že definícia reprodukčného zdravia je prebratá z káhirského dokumentu, je nejasná a pre praktické účely nepoužiteľná, treba ju precizovať. V každom prípade však kvalitu reprodukčného zdravia nemožno merať rozšírením užívania antikoncepcie. Materiál nesmie obsahovať žiadne kvantitatívne ciele o užívaní antikoncepcie. Zásadná pripomienka.
23. Dôsledkom znižovania potratovosti je obvykle nárast užívania antikoncepcie (teda nie naopak!). Je to dôsledkom, nie cieľom! Cieľom znižovania potratovosti má byť vždy zníženie počtu potratov, nie zvýšenie používania moderných antikoncepčných metód (úloha 7.2.3). Úlohu 7.2.3 treba prepracovať v tomto zmysle. Zásadná pripomienka.
24. Podľa popisu demografického vývoja v kapitole 3 k dramatickému poklesu potratov v 90. rokoch prispeli najmä aktivity mimovládnych organizácií a lekárov. S tým možno súhlasiť, treba však explicitne uviesť, že išlo predovšetkým o pro-life organizácie, ktoré prispeli k radikálnemu zníženiu potratovosti, a to metódami inými ako propagovaním antikoncepcie. Z materiálu musí byť jasné, že sa tu nehovorí len o pro-choice organizáciách, a úloha cirkví a pro-life orientovaných mimovládnych organizácií musí byť patrične docenená. Treba s nimi počítať aj pri úlohách a pri rozpočte, čo musí byť explicitne uvedené. V opačnom prípade by sa materiál dostal do podozrenia z klientelizmu a protekcionárstva. Pokiaľ v materiáli nebudú primerane zhodnotené aj pro-life organizácie a ich špecifická činnosť, a pokiaľ nebudú explicitne pribraté do spolupráce na programe, materiál nie je prijateľný. Zásadná pripomienka.
25. Termín „bezpečné interrupcie“, použitý v materiáli, sa síce používa aj v niektorých medzinárodných dokumentoch, je to však alogizmus, preto ho treba nahradiť iným termínom. „Bezpečné interrupcie“ neexistujú. Okrem toho treba zdôrazniť, že interrupcia medzi metódy plánovaného rodičovstva nepatrí. Časopis Česká gynekologie 1/2005 v článku Srpa a Velebila „Rozbor mateřské úmrtnosti v ČR v roce 2001“ uviedol, že v roku 2001 došlo k 9 úmrtiam tehotných žien. Priamo v súvislosti s tehotenstvom zomrelo 5 žien. Dve (40%) z týchto priamych úmrtí majú súvis s umelým potratom. U jednej pacientky (už predtým podstúpila umelý potrat v roku 1999) sa po potrate z genetických dôvodov vyvinul ťažký depresívny syndróm s nebezpečenstvom samovraždy, ktorú nakoniec spáchala. U druhej pacientky bolo prvé tehotenstvo riešené umelým potratom, následne liečenie sekundárnej sterility, 2 tehotenstvá po IVF, prvé s dvojčatami ukončené predčasne s prežitím jedného plodu, následne tiež ukončené predčasne. Ďalšie tehotenstvo v prenatálnom skríningu zistené viac ako desať percentné riziko mentálnej retardácie dieťaťa. V 22 týždni vyvolaný umelý potrat, pri ktorom došlo k ruptúre maternice. Maternica musela byť odstránená. Stav pacientky sa v dôsledku pridružených komplikácií zhoršoval končiac septickým stavom a šokom vedúcim k smrti na 12 deň po potrate.
26. V materiáli nie je definovaný kľúčový pojem plánované rodičovstvo. Z § 5.1 vzniká dojem, že je to len zábrana neželanej tehotnosti, z § 3.1 dokonca že je to iba hormonálna antikoncepcia. To je neprimerané zúženie. Treba zdôrazniť aj pozitívny aspekt plánovania rodiny, najmä ak vezmeme do úvahy, že sa rodí menej detí než by si ľudia želali (realizovaná plodnosť dosahuje u nás len asi dve tretiny tzv. zamýšľanej plodnosti). Bez ujasnenia, čo je plánované rodičovstvo, materiál nie je prijateľný. Keďže materiál sa často odvoláva na dokumenty Káhirskej konferencie bolo by vhodné zdôrazniť rezolútne odmietanie umelého potratu ako napr. „V žiadnom prípade nemôže byť potrat podporovaný ako metóda plánovaného rodičovstva“.
27. V káhirskom dokumente sa často pripomína potreba dostupnosti všetkých služieb plánovania rodičovstva. V rozpore s tým sa v materiáli venuje pozornosť iba hormonálnej antikoncepcii (čiastočne sterilizácii). Je potrebné medzi preferované metódy explicitne uviesť prirodzené metódy plánovania rodičovstva a takisto mimovládne organizácie, ktoré robia v tomto smere osvetu a počítať s nimi aj v rozpočte. V tomto zmysle treba materiál dopracovať. V opačnom prípade opäť hrozí podozrenie, že ide iba o záujmy farmaceutických firiem. Zásadná pripomienka.
28. Materiál konštatuje, že vek sexuálneho debutu sa znižuje a je si vedomý negatívnych dôsledkov tohto stavu. Preto si kladie za úlohu ovplyvniť sexuálne správanie mladých ľudí a napr. podporovať MVO pri poskytovaní poradenských služieb. Prečo až v budúcnosti, keď už dnes v tejto oblasti úspešne pôsobí mnoho mimovládnych organizácií, spravidla na báze dobrovoľnosti (SSRZR, ACET, Donum Vitae, a ďalšie), avšak s limitovanými zdrojmi?
29. Materiál sa pri podpore sexuálneho zdravia mladistvých spolieha hlavne na školu. Neberie do úvahy, že možnosti školy sú obmedzené a že mladí ľudia sú vystavení mnohým negatívnym vplyvom prostredia, v ktorom žijú, a to najmä cez masmédiá. Materiál by mal hľadať možnosti, ako tento negatívny dopad zmierniť, využiť pri tom už jestvujúcu legislatívu a aj zahraničné skúsenosti (napr. Jugendschutzamt v SRN ai.)
30. Materiál sa okrajovo dotýka aj problematiky rómskej komunity a jej zdravia, ale venuje sa iba jej jednej časti, ktorá samostatne netvorí základnú tézu koncepcie politiky vlády SR v integrácii rómskych komunít.
31. Materiál vecne zasahuje do oblastí, ktoré sú pokryté inými dokumentmi, schválenými vládou SR („Koncepcia výchovy k manželstvu a rodičovstvu“ v pôsobnosti Ministerstva školstva SR, „Štátna rodinná politika“ v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, „Národný program prevencie nákazy HIV/AIDS“ v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, pripravuje sa „Národná stratégia na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách“ v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR) a je v rozpore s obsahom už schválených materiálov. Predložený návrh nereflektuje na existenciu týchto záväzných dokumentov a v niektorých svojich bodoch im protirečí. Zásadná pripomienka.
32. Ochrana reprodukčného zdravia, ako sa aj uvádza v materiáli, je súčasťou Národného programu podpory zdravia (NPPZ). Predloženie národného programu ochrany reprodukčného zdravia by preto bolo vhodnejšie odôvodniť rozpracovaním NPPZ.
33. Výskumy sexuálneho a reprodukčného správania - nie je jasné, prečo treba vynakladať takéto prostriedky na získavanie nových informácií, keď spracovávatelia neberú do úvahy ani všeobecne dostupné údaje UZIŠ a ŠU SR, ani výsledky už prevedených a publikovaných výskumov (napr. SÚ SAV 1999, FH TU 2001, FH TU 2002) a publikované analýzy.
34. Konkrétny Program trpí rozporom so svojou základnou tézou „Všetky aktivity musia byť založené na vedeckom podklade.“ Pri svojich tvrdeniach neuvádza presné argumenty a ani základné právne citácie nie sú presné, mnohokrát sú nepravdivé, mnohokrát úplne chýbajú. Zásadná pripomienka.

Po prepracovaní materiálu v zmysle uvedených zásadných pripomienok si vyhradzujeme právo uplatniť ďalšie doplňujúce pripomienky.