Zásadné pripomienky Fóra života o.z. k návrhu Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv

1. Nesúhlasíme s tým, že sa vytvára takzvané triedenie ľudských práv a za základ boli určené dve práva, a to právo na slobodu prejavu a právo na informácie. Podľa nášho názoru základom všetkých práv je právo na život. Bez práva na život nemôže človek ani poznať ani vykonávať žiadne zo svojich práv. Koncepcia ľudských práv v Stratégii je postavená na rovnosti a slobode, pričom Všeobecná deklarácia považuje za základ ľudský život obdarený rozumom a svedomím: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach“ (čl. 1 VDĽP) a „Každý má právo na život“ (čl. 3 VDĽP). Najprv ľudia musia mať život, aby vôbec mohli byť rovní. Preto všetky tzv. nové práva, ktoré útočia na ľudský život, si nemôžu nárokovať na to, aby boli skutočným ľudským právom (napr. právo žien na potrat).
2. Stratégia sa nesústreďuje na významné problémy skutočne marginalizovaných skupín, a to napr. na umierajúcich a právo na život. Nespomína nevyhnutnosť zabezpečenia zdravotnej a sociálnej starostlivosti a pokrytie hospicmi aj v rurálnych oblastiach. Bolo by vhodné vysporiadať sa so zrušením lôžok pre dlhodobo chorých. Od práva na život a práva na zdravie sa odvíja celý komplex ľudských práv.
3. Nesúhlasíme s tým, aby sa stratégia, ktorá si stanovila za svoj cieľ prierezové zlepšovanie stavu ľudských práv, sústreďovala na konkrétne vybrané dokumenty a prejudikovala prijatie nových záväzkov na základe nezáväzných odporúčaní.
4. Nesúhlasíme, aby v stratégii ľudských práv dochádzalo k oslabovaniu suverenity štátu a parlamentu v citlivých etických oblastiach. Uvádzanie nezáväzných odporúčaní výboru OSN pre hospodárske a sociálne práva na právne uznanie párov rovnakého pohlavia vytvára neprimeraný tlak na našich poslancov a prítomnosť tohto bodu v Stratégii určuje jej smer.
5. Prenos prístupu zvoleného v Dohovore o právach osôb so zdravotným znevýhodnením ako metodologického prístupu na ostatné voľne definované skupiny je čisto mechanický a nerešpektuje, že pojmy zakotvené v tejto súvislosti, tak nadobudnú úplne iný význam. Typických prípadom je pojem sloboda voľby pri ženách a pod.
6. Pojem rod a rodový nie je konsenzuálnym pojmom v SR ani v Európe. Preto odmietame pojem rodová rovnosť, rodové hľadisko a pod. Jediným objektívne platným pojmom aj podľa záväznej medzinárodnej dokumentácie je rovnosť mužov a žien. Zamieňanie rovnosti mužov a žien za rodovú rovnosť vnáša neistotu, či ide o rovnosť dvoch rodov (mužského a ženského) alebo viacerých, čím by sa popierala vedecká pravda o existencii dvoch pohlaví. Používanie slova rod automaticky predpokladá odlíšenie od biologického pohlavia a spochybňovanie celistvosti ľudskej bytosti. Taký pohľad vedie k uznaniu nesúladu rodu s pohlavím za prirodzený stav. Táto teória nie je v spoločnosti všeobecne akceptovaná. Jej implementáciu do politiky považujeme za ideologický zásah. Pojem rodová rovnosť nie je jasne definovaný, preto nesúhlasíme s jeho uvedením či citovaním z nezáväzných odporúčaní. Odporúčame používať jasný pojem rovnosť mužov a žien.
7. Na viacerých miestach v dokumente je citeľná snaha o vylúčenie používania gramatického generického maskulína zo slovenského jazyka. Ide o feministickú aktivitu, ktorá sa snaží zmeniť lingvistiku slovenského jazyka s argumentom, že ženy nie sú viditeľné. Zmenou gramatiky sa však nezmení realita. Násilnosť presadzovania tejto teórie v dokumente je veľmi výrazná. Ide o duplicitu slov. A napokon - ani tvorcovia textu stratégie nie sú dôslední v tzv. v rodovo citlivom jazyku. Tak, ako pri občiankach a občanoch, aj pri rodinných príslušníkoch na strane 11 Stratégie by sa mal doplniť výraz rodinných príslušníčok (per analogiam aj v prípade zástupcov na str. 16 Stratégie).
8. Citácia Rezolúcie Európskeho parlamentu č. 2012/2511 zo 16. februára 2012 v našom strategickom dokumente vo vzťahu k maďarskej Ústave nenapomáha dobrým vzťahom s naším bezpostredným susedom Maďarskom. Nevidíme dôvod na zhoršovanie vzájomných vzťahov. Nepovažujeme toto verejné upozorňovanie v našom dokumente za zhodné s najlepšími zásadami diplomacie.
9. Stratégia uvádza, že príloha k stratégii popisuje teoretické východiská pre tvorbu ľudskoprávnych politík. Bolo by vhodné objasniť, čo je skutočným obsahom stratégie. T. j. ak sú jej obsahom aj prílohy, bude potrebné to jasne pomenovať. Navrhujeme prílohy vypustiť, nakoľko mnohé z nich sú výrazne kontroverzné.
10. Ku kapitole práva LGBTI. Ľudské práva sú neodňateľné, ale aj neprisúditeľné dodatočne, ako v prípade práv žien alebo práv LGBTI ľudí. Im patria rovnako ako iným ľuďom. Tieto skupiny nie sú ohrozené viac ani menej. Odmietame tzv. vývoj ľudských práv v zmysle nárokov, ktoré nie sú v súlade s chápaním základných práv podľa VDĽP. Inak dochádza k ich vzájomnému konfliktu. Potom sú ostatné skupiny diskriminované, nakoľko svoju kapitolu v stratégii nemajú. Odmietame tvrdenie, že nevyhovenie požiadavkam LGBTI osôb znamená útok na ich dôstojnosť. Každý človek má právo na svoju vlastnú dôstojnosť vrátane týchto osôb, to však neznamená nárok na nadpráva oproti iným spoločenstvám. Priznanie práv osobám sa stáva priznaním práv danému spolužitiu či spoločenstvu. A toto spoločenstvo musí odôvodniť svoj osobitný prínos, ktorý má jeho existencia pre spoločnosť.
11. Uvádzané zakotvenie osobitného motívu trestného činu je veľmi nesystémovým riešením a znamená osobitné nadpráva oproti iným rovnako zraniteľným skupinám.
12. Zakotvenie Jogjakartských princípov je v rozpore s programovým vyhlásením vlády SR v oblasti rodiny a manželstva, ako aj v rozpore s právom dieťaťa na otca a matku. Zahŕňa možnosť adopcie detí homosexuálmi, asistovanú reprodukciu, výchovu detí k týmto princípom a pod. Napokon, Jogjakartské princípy boli aj na medzinárodnej úrovni na hlasovaní OBSE 29. 6. 2013 v Istanbule odmietnuté. Stratégia nerieši rozpor medzi právom rodičov vychovávať svoje deti a celoplošným tlakom na výchovu k akceptovaniu životného štýlu LGBTI a preto nedáva rodičom nijaké záruky.
13. Stratégia namieta proti tzv. diskriminačnej otázke pri darovaní krvi, ktoré vraj nie je prístupné všetkým bez rozdielu, keďže dotazník1, ktorý vypĺňa muž – darca krvi, obsahuje diskriminačnú otázku, či mal kandidát na darcovstvo za posledný rok pohlavný styk s mužom. Ide o lekársky odôvodnenú evaluáciu rizika. Právo na darovanie krvi neexistuje. Rovnako ako v prípade poškodenej pečene a pod. Je potrebné pripomenúť o koľko násobkov percent je rozšírenejší vírus HIV v komunite gayov v porovnaní s bežnou populáciou? Pohlavný styk muža s mužom je rizikovejší na prenos infekcií. Ideológia sa nesmie dostať do medicíny, inak môže dôjsť k tragickým dôsledkom. Navrhujeme vypustiť.
14. Príloha 8.0 Východiskový materiál Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí obsahuje významné zavádzania:
    • Nie je pravdou, že v prípade ak je jeden partnerov/partneriek chorý/chorá, nemá druhý/druhá možnosť robiť rozhodnutia v jeho prospech, pretože v takomto prípade postačuje splnomocnenie.
    • Nie je pravdou, že partner/partnerka nemôže navštevovať dieťa svojho partnera alebo partnerky v nemocnici. Nie je uvedená právna norma, ktorá by zakazovala takéto návštevy.
    • Nie je pravdou, že partner/partnerka nemôže dediť v prípade smrti, ak zosnulý/zosnulá partner/partnerka nezanechal/nezanechala platný závet, pretože ak žili v spoločnej domácnosti viac ako rok, patria medzi dedičov.
15. Prílohu Východiskový materiál Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí navrhujeme ako celok odmietnuť a vypustiť. Materiál spochybňuje univerzálnosť ľudských práv samotnou svojou podstatou. Ak sú ľudské práva univerzálne, znamená to, že patria skutočne každému a nie osobitne LGBTI. Ak bude LGBTI stále zdôrazňovať osobitosť svojich práv a ich osobitné zakotvenie v rôznych predpisoch, bude to znamenať vyčlenenie jednej skupiny ľudí nad iné skupiny.
16. Navrhujeme vypustiť „Slovensko sa tiež prihlásilo k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý zatiaľ neratifikovalo. Ide o prvý právne záväzný medzinárodný dohovor, ktorý zahŕňa aj ochranu lesbických, bisexuálnych a transrodových žien.2“.
17. Nesúhlasíme s vytvorením osobitného orgánu pre LGBTI s kompetenciami ministerstva, považujeme to za nesystémové riešenie.
18. Úloha „vykonať analýzu učebných osnov a metodík a odstrániť všetky neobjektívne informácie o sexuálnej orientácii a rodovej identite a všetky informácie, ktoré môžu podnecovať k homofóbii a transfóbii“ znamená v podstate zavedenie cenzorského úradu so špecifikáciou na LGBTI. Takto definované ťaženie proti akademickým slobodám má mnohé citlivé miesta, napríklad vo forme nejasnosti kto bude posudzovať to, či informácia je objektívna, alebo kto bude posudzovať či by pravdivá informácia mohla podnecovať k homofóbii. Navrhujeme vypustiť.
19. Zmena pohlavia je zmenou na výslovnú žiadosť pacienta, preto hovoriť o nútenej kastrácii pri transsexuáloch je hrubé zavádzanie.
20. Nesúhlasíme, aby boli bez vedeckej obce lekárov a rodičov prijaté opatrenia zaručujúce, že na tele žiadneho dieťaťa nebudú vykonané normalizačné lekárske zásahy a navrhnuté odporúčania pre dotknuté profesie a rodičov. Je nepochybné, že ide o medicínsku záležitosť a rozhodnutie rodičov. Pre takúto citlivú oblasť nie je možné vynucovať odmietnutie lekárskeho zásahu. Takéto odmietanie by mohlo byť v značný neprospech dieťaťa a jeho identity.
21. Špeciálny štandard zdravotnej starostlivosti o LGBTI ľudí diskriminuje ostatné skupiny. Nesúhlasíme s tým, aby reprodukčné práva a prístup k službám reprodukčného zdravia znamenal prístup LGBTI osôb k asistovanej reprodukcii. Dieťa má právo na otca a mamu a bez nich sa človek nezrodí. Preto je potrebné vidieť hlavne právo dieťaťa na rodičov - otca a mamu, pretože právo osoby na dieťa neexistuje.

V prípade, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR nevyhovie týmto pripomienkam, žiadame uskutočnenie rozporového konania, do ktorého navrhujeme nasledovných zástupcov verejnosti:

RNDr. Ing. Marcela Dobešová
JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD.
PharmDr. ThLic. Mária Raučinová